Pretvárka má veľa názvov, napríklad slušné správanie alebo diplomacia. Je všadeprítomná a život bez nej si už ani nevieme predstaviť. V niektorých oblastiach (ktoré popíšem v článku) je pretvárka až absurdná a nepotrebná.
PRETVÁRKA V DIPLOMACII
Diplomacia je ´matka´ alebo ´rodisko´ celej pretvárky. Zoberme si nejakú vojnovú situáciu. Vo dvoch štátoch vo vojne sa ľudia vraždia, je hlad, plač, nešťastie a politici idú podpísať prímerie. Proste sa stretnú, pred médiami si pri fotení podajú ruku, všetkých naokolo obdarujú nádhernými priateľskými úsmevmi, podpíšu prímerie akoby sa nič nestalo a všetko je už v poriadku. Politici, ktorí by sa mali ´prizabiť´ za všetko, čo sa stalo, sú už dobrými priateľmi. Ale to nehovorím len o výnimočných stavoch. Obdivujem, keď sa reprezentanti nejakých krajín tak milo tvária, ako si úžasne rozumejú, pričom v médiách a vo svojich myšlienkach na seba riadne ´kydajú´. Normálne ma to fascinuje. Avšak takáto pretvárka je ešte v pohode, lebo keby nebola, možno by sme už ani neboli na svete a všetko by bolo zničené a zdevastované.
PRETVÁRKA NA PRACOVNÝCH POHOVOROCH
Absolvoval som už veľa pracovných pohovorov, ale vždy mi bolo trochu do smiechu. Ak čítate ženské časopisy (tam sa väčšinou dozviete ako to všetko zaručene chodí), tak určite viete, ako sa máte správať na pohovore. Máte si dať primerané oblečenie, sadnúť si až na vyzvanie, byť naklonený trochu dopredu, hovoriť o sebe len v superlatívoch, nespomenúť, že z bývalej práce Vás vyhodili, lebo ste kradli na WC firemný toaleťák atď...Všetky tie pracovné pohovory mi pripadajú smiešne, lebo aj Vy aj potencionálny zamestnávateľ viete, že Vám ide len o to, dostať sa do firmy a mať fajn plat. Čiže všetky tie reči typu - Dobrý deň, chcem pracovať pre túto firmu, lebo jej môžem pomôcť a podobne - môžete nabudúce nechať pred dverami kancelárie. Avšak neručím za to, ako to všetko dopadne:)
PRETVÁRKA V (´ISTEJ´ PSEUDO)SPOLOČNOSTI
No, táto časť je určená hlavne určitej skupine ľudí, ale dá sa vlastne preniesť všade. Hovorím o ´točkách´ alebo ´herečkách´ (tam sa to prejavuje najviac). Hlavná zásada je každého človeka (aj toho čo absolútne nemôžete strpieť) oslovujete zlatko, milo sa usmievate, zádumčivo a so záujmom si vypočujete všetky problémy dotyčného, tvárite sa rozhorčene, keď počúvate o nespravodlivostiach z posledného rozchodu a dávate najavo, že Vám na tom druhom skutočne veľmi záleží, tak veľmi až ste z toho dojatý. Jeden môj kamarát, keď sa náhodou stretneme na nejakej akcii, vždy začína tou istou vetou -Vyzerám hrozne, však-. No čo už môžete na túto vetu odpovedať. Alebo na otázku ženy, ktorá si pred zrkadlom skúša nové šaty. Musíte, ako ´slušnosť´ káže, samozrejme povedať, že nie, vyzeráš perfektne, alebo ak je to naozaj hrozné, tak aspoň povedať, vyzeráš fajn. Ale robím to aj ja, veď nepohnevám si predsa všetkých naokolo:)
PRETVÁRKA A LA VEĽKÁ BRITÁNIA (a nie len ´ona´)
Tu už to začína hraničiť s absurditou.
A: Ako sa máš? (vôbec ma to nezaujíma)
B: Mám sa super (som úplne na mizine a idem z pohrebu)
A: Skvelé (fakt?)
B: A ty? (nie som zvedavý a ponáhľam sa)
A: Perfektne (mám za sebou 8 hodín práce a som mŕtvy)
B: V poriadku, tak sa maj pekne a pozdrav rodinku (ako sa to vlastne volá a kto to je)
Ale musím uznať, že takýto rozhovor je možno príjemnejší, ako keď sa stretnete s niekým, kto Vám začne rozprávať o všetkých problémoch a naozaj nemáte náladu tváriť sa súcitne. Ale nekonečné rozhovory o počasí, kde spŕchlo, ako dlho dážď trval, aké je to počasie hrozné, že je hrozné vlastne vždy, tak tieto veci korunujem za kráľovnú (keďže sme v UK) pretvárky.
Vážení priatelia, ďakujem za prečítanie môjho článku (ak ste sa dostali až na koniec). Nenapísal som síce nič nové, no verím, že o týchto veciach začnete aspoň trochu premýšľať.
